Záhadný muž s tattoo - Illimité coffee story

Nepoznáte jeho tvár ale poznáte chuť jeho lásky ku káve a netradičnú tvorbu. Pod záhadným podpisom Luk, sa skrýva coffee alter-ego Illimité roasters - jedna z najlepších pražiarní na Slovensku.

Záhadný muž with tattoo. Miluje kávu a všetko s ňou spojené. Kto je vlastne Luk, ktorý sa skrýva za každým podpisom Illlimité Roasters?

Luk je úplne obyčajný človek, ktorý rád žije nekonvenčne, “trpí” mierne rozvinutou OCD, alebo aj perfekcionizmom :) A pri každej ťažšej otázke, sa riadi slovami Aristotela: ,,Quality is not an act, it is a habit..”

Ako si sa dostal k praženiu? Predpokladám, že si robil úplne niečo iné predtým, keďže si študovaný farmaceutický laborant :)

Vždy ma bavilo skúšať nové veci, alebo sa snažiť zabehnuté štandardy posúvať niekam vyššie. Hneď po škole som nastúpil ako každý poslušný absolvent do zamestnania. Po roku som ale zistil, že táto dennodenná rutina nikam nevedie. Rozhodol som sa preto odísť do zahraničia - Írsko, kde som zotrval 2,5 roka. Pracoval som ako zámočník (alebo aj CO2 zvárač), a na starosti som mal prevažne výrobu ručne kovaných brán. Po návrate z Írska som bol opäť nejaký čas jobhopperom.. K praženiu som sa dostal tak, že kdekoľvek a akúkoľvek kávu som ochutnal, vždy to bolo “to isté”. A keďže som na strednej študoval aj analytickú chémiu, pustil som sa do alchýmie.. :)

Ten braking-point medzi “ostanem zamestnancom 9-17” alebo idem robiť “ svoj kávový biznis” nastal kedy?

Breaking point nastal v roku 2016, kedy moje telo už prestalo zvládať zamestnanie, z ktorého som dotoval firmu a dopracoval som sa k 2 operáciám v priebehu pol roka. A nastal teda správny čas určiť si priority - buď zamestnanie alebo firma.

Aké boli tvoje prvé kroky, kúpenie stroja, miesto kde sa to bude odohrávať a všetky tieto “real shit” veci, ktoré patria k businessu ( čo bolo z toho najťažšie?)

Rastiem organicky, začínal som z nuly ako mnohí, teda najťažšie bolo/je naozaj všetko. Nemal som za sebou žiadneho investora, PR “XY” manažéra a podobne. Učiť som sa teda musel všetko sám na vlastných chybách. Čo je tá najlepšia škola pre každého. Najťažšie bolo samozrejme ale všetko financovať. Keď chce človek niečo robiť inak, a motivuje ho hlavne kvalita výstupu, čakajú ho neskutočne vysoké výdavky - drahé kávy, drahé obaly, nákladná tlač atď. Preto som bol nútený ťahať joby tak dlho ako to len išlo (až kým ma úplne neodpálilo :D)

Ako vyzerá tvoj deň? ( from 6:00 till 23:00 :)

V priebehu rozvoja firmy sa to mení. Ešte donedávna platil “rozvrh”, ktorý som poskytol v rozhovore aj Adovi z MALINA STUDIO. Keďže som ale od 9.1. už aj hrdým otcom, deň je ešte náročnejší - v dobrom slova zmysle. Každopádne deň je náročný, no ako vždy každému hovorím - Je lepšie nemať žiaden voľný čas, ako ho mať príliš veľa. Vtedy totiž niečo s firmou rozhodne nebude v poriadku.

Ako vyhladávaš nové kvalitné kávy? Ako sa nakontaktuješ na zahraničných zberačov/predajcov/dodávateľov?

Počas vyše 4 rokov podnikania už mám rozsiahlu sieť kontaktov po celom svete. Poznám sa s mnohými farmármi, importérmi ale aj nadšencami, ktorí do fariem buď investujú alebo ich len navštevujú. Každý z nich je výnimočným človekom a viem, že čo sa filozofie týka, sme rozhodne na rovnakej vlne. Preto momentálne nemám takmer nikdy problém dopracovať sa k úžasným výberovým kávam a najnovšie aj experimentálnym a vzácnym LOTom, akým je napríklad aj pilotný projekt z krajiny Myanmar (bývala Burma) s názvom Hopong.

Vieme, že si tak trochu freak do dizajnu. Dizajnuješ si celý brand sám alebo máš na to niekoho?

Áno, dizajn je niečo, čo ma vždy fascinovalo. Už ako malý som si čmáral, chvíľu chodil aj do umeleckej školy, čo som ale ako správny bohém vzdal, lebo som cez hodiny nemohol zjesť banán :)) Seriózne vážne. Už vyše roka sa mi ale o dizajn stará Ado z grafického štúdia MALINA (BA). Oslovil som ho, lebo sa mi páčila jeho práca, vzťah k minimalizmu a hlavne precíznosť. Ado teda stojí za radikálnym redizajnom, kedy sme si spoločne “sadli” a zmenili starý šat ILLIMITÉ, do formy v akej je teraz. Dizajn nie je alpha ani omega. Dizajn je niečo, čo dáva kvalitnému produktu akýsi záverečný “touch”. Nemal by sa teda v žiadnom prípade podceňovať. Svojim zákazníkom sa snažím ponúknuť tie najlepšie kávy, v tých najlepších roastoch. Tak si myslím, že keby som im to celé odovzdal v “igelitke”, dobrotu by to nerobilo a ja by som z toho určite šedivel.

Akým spôsobom profiluješ kávu? Stalo sa ti niekedy, že si sa prekofeínoval?

Vždy sa spolieham len na svoje zmysly. Na profilácie používam pražiareň kávy Coffee-Tech FZ-94 Pro Lab, ktorá mi umožňuje 100% kontrolu nad zrnom - ovládanie otáčok bubna, reguláciu airflow (odsávanie vzduchu) a realtime sledovanie krivky praženia. V každej káve nájdete mňa, pretože pri každom grame sa spolieham na svoje zmysly. Stroj je vždy len stroj aj keď je to to najlepšie na svete. Bez ľudského faktora môže byť výsledok ale dosť biedny.

Akí su Slováci kávičkari ( zákazníci, fajšme kajšmentke, čo si postrehol)

Každý je individuálny. Slováci sa z môjho pohľadu začínajú čím ďalej tým viac zaujímať práve o kvalitné, nemasové a nekomerčné produkty. Ale práve o produkty, ktoré sa vymykajú štandardom. Keď mám byť ale úprimný, trošku mi chýba väčšia podpora a záujem. Podnikať na Slovensku je šialene náročne. Podnikať na Slovensku poctivo je ešte náročnejšie. No podnikať na Slovensku poctivo a s kvalitným produktom je občas nad moje sily. Preto som vďačný vśetkým, ktorí mi venujú čo len pár slov chvály alebo kritiky. No stále mám pocit, že S

lováci z nejakého, pre mňa neznámeho dôvodu, veľa domácej tvorby ignorujú a odmietajú ešte skôr, než ju vyskúšajú.

Ktoré 3 veci by si už ako skúsený pražiar neurobil a poradil by si aj ostatným aby sa im v coffee business vyhli?

Coffee business vnímam ako všetkých, ktorí s kávou pracujú, nie ju len pražia, chápem správne? :)

1. Nemať ako hlavnú motiváciu príjem - samozrejme, nik z nás nepodniká preto, aby bol v stra

te. No občas mám pocit, že mnohí podnikajú len kvôli ziskom a niekedy popri tom aj zabudnú, čo robia s čím vlastne pracujú.

2. Podporovať aj druhých. Nezištne pomôcť niekomu, kto to naozaj potrebuje. Nepozerať len na svoje potreby - toto pramení z mojej dávnejšej komunikácie s jedným majiteľom kaviarne, ktorý mi raz povedal, že nemá tisíce, ktoré by mohol vyhadzovať von oknom. Takto sa vyjadril na moju otázku, prečo nakupuje hlavne kávy od zahraničných a nie domácich pražiarov. Som ale rád, že som sa stretol aj s takýmto “prípadom”, pretože práve tento ma motivoval k tomu, aby som sa začal venovať hlavne malým producentom a ich farmám - tzv. Mikro a nano loty, akým je napríklad aj Rosa Abad z Ekvádoru, Gidey Berhe z Etiópie, Eduardo Martin so svojou farmou v Guatemala, a mnoho iných z minulej ale aj aktuálnej ponuky mojich káv. Vždy mám totiž pred očami slová Roberta Ingersolla : ,,Dvíhaním iných rastieme..”

3. Vždy dať do kávy maximum. Či je to praženie alebo jej príprava. Za každou kávou sa totiž skrýva kvantum tvrdej práce (niekedy až nad ľudské sily), farmárčenie sa dedí častokrát na generácie a býva jediným zdrojom príjmu, atď. Preto je škoda, ak by sa zanedbaním nejakého detailu táto reťaz “trhala”.

Tvoja obľúbená káva (druh, spôsob, rituál)

Momentálne ich je veľa obľúbených. No takou momentálnou láskou bol Ekvádor a káva od farmárky Rosy Abad. Už počas praženia vzorky ma neskutočne očarila sladká a exotická aróma. Pri cuppingu som doslova odpadol, keď som v káve zacítil mango. Takže asi by som povedal Rosu. A spôsob prípravy drip cez Fellow, prípadne aj V60 v steel drippery.

Vďaka za rozhovor Luk! Tvoju kávu si budem rada vychutnávať aj naďalej :)

Buca

https://www.facebook.com/illimiteroasters/

https://www.instagram.com/illimiteroasters/