Zmena je život

Niekedy si len tak sadnem, s hrnkem kávy a pocítim presne to čo teraz, že je čas opäť sa vypísať. Keby mi niekto takto pred rokom povedal, že budem tam kde som, budem robiť to čo robím a že zažijem to čo som zažila s prehľadom inžiniera by som ho vysmiala. Takto pred rokom som inak cestovala do New Yorku ( first world problems ja viem) nevediac, že je to posledná dovolenka s človekom, s ktorým som strávila 8 rokov. Tak nejak letne, nostalgicky na mňa prišlo, že bude to rok čo som sama, čo mi to dalo, čo mi to vzalo, je toho veľa.

Zmenila som sa. Zmenili sa aj ľudia okolo mňa. Moju zmenu naozaj vnímam, zažili ste to niekedy keď ste sa tak retrospektívne pozreli na seba rok späť, a povedali si : Wau to som fakt bola ja? naozaj som sa takto správala, naozaj toto bolo pre mňa dôležité? S mojou zmenou prišlo aj to, že sa vytratili z môjho života ľudia, ktorých som dovtedy pokladala za veľmi dôležitých. Tak to asi ale má byť. Vždy som tak trochu bola vlk samotár ( líška samotárka?) hrdinsky sa pýšim titulom introvert roka. Pre mňa je vinohrad, prechádzky, kniha, film a písanie to najkrajšie, selfreflection ako hrom. Ale chvílkami som sa bála, že som sa naučila tak byť sama, že čo ak už nebudem vedieť pustiť nových ľudí, nového človeka blízko ku mne?

Povedala som si, že to skúsim. Chcem žit. Chcem ľúbiť. Myslím, že je to to najkrajšie čo človek vie vytvoriť a niekoho tak urobiť štastným. Nové známosti mi veľa dali, pripomenuli mi, že život je naozaj o zážitkoch a skúsenostiach. Ale asi to nebolo to čo hľadám. Aj keď neviem ešte v sebe nájsť tu jednoduchosť, tú naivitu s ktorou sa väščinou vrháme do nových vzťahov, postupne verím, že to sklamanie ešte viac zapadne prachom a ja už nikdy nebudem musieť použiť prachovku. ( metafora roka)Zároveň hľadáme niekoho podobného ale pritom chceme vlastne opak aby sme sa vyhli chybám z minulosti. Tak jak je to tedáá.

Ľudia do nášho života prichádzajú a odchádzajú tak to je, tak to aj vždy bude. V živote nastane okamih, kedy si musíš uvedomíť: na kom záleží, na kom nikdy nezáležalo, na kom nikdy záležať nebude, a na kom vždy bude. Netrápiť sa ľuďmi zo svojej minulosti, aj keď je dôvod, že sa nedostali do tvojej budúcnosti je síce pravdivé ale fucking náročné. Verím v to, že treba si tým procesom prejsť, určitých ľudí treba stratiť aby ste mohli stretnúť nových. Ako to celé teda uchopiť, odosobniť sa a naučiť sa znova tie dni si užívať a nie prežívať? 

Ja by som ich rozdelila na takých sezónnych ľudí, celoročných a úplne odveci odrody. Aspoň ja to tak vnímam. Sezónni ľudia si majú čo to odovzdať a ísť ďalej. Či je to mesiac, rok, 8 rokov. Ich úloha v našom živote skončila. Ktovie či dočastne alebo navždy. Potom sú tu celoroční, ako rodinka alebo tých 2-3 priatelov, na ktorých nedáte dopustiť. Pozdravujem Elefantíky. Potom sú tu odrody odveci, keď stretnete človeka na týždeň dva a následne nechápete, že tak dlho ste tomu venovali energiu. Nevadí. A potom stretnete ľudí a od prvej chvíle ste ako chlebík s maslom, zmrzlina v kornútku ako asterix a obelix. Akoby ste sa poznali roky a možno sa z toho stane priateľstvo na celý život.

Zmena je to čo nás vždy posúva aj keď sa toho bojíme. Tento rok bol šialený ale som veľmi vďačná. Moje prvé postavenie sa na pódium. Baristický kurz, Zmena práce. Los Angeles. Hollywood. Noví priatelia. Odbehla som môj prvý 10km beh. Barcelona 2016 coming soon. Plavecký tréner. Crossfit. Zmrzlina v trdelníku. Sushi s údeným lososm a mangom (really? <3) Island jún 2017. Thajsko január 2017. Neustála zmena!

A viete čo je dôležité? Odpustila som. Ale nezabudla.

Sa stmieva už, hrnek je prázdny a neviem prečo ale si pritom hmkám túto pesničku

#vacation