Môj prvý Triatlon - ako robiť všetko naopak

Train smart, train long, train sleep, train cold, train plenty.

Train running, train swimming, train cycling, Train nutrition.

Then train some more.

Už pred pár mesiacmi som hľadala zmenu, v hlave som stále nevedela čo chcem, vedela som len, že nie som happy. Posilňovna ma prestala napĺňať a čoraz viac ma bavil beh. Sem tam plávanie. Byť v takom athlete Beast Mode everyday. Že som jedna z crossfiteriek na Icelande Buckodottir. Slovo triatlon som však nevedela ani vysloviť. No na druhej strane, bez cieľa ten tréning a tá cesta nemá zmysel. Akákoľvek. Nenapísala som teda nikomu inému, ako slávnemu Norsemanovi Mišovi Trubanovi na prvotné tipy a či za 3 mesiace stíham natrenovať. Vysmial ma :D Dnes už viem prečo.

ŠPRINT TRIATLON

Uskromnila som moje strong independent woman - ženské očakávania na normálny olympijský triatlon, 70.3 alebo half (polovičný) triatlon alebo Ironmana , a že teda treba začať tým prvým najkratším Šprint Triatlonom. Hneď som vygooglila na Slovensku veci a bola som prekvapená koľko toho je! Fakt mega veľa. Zaregistrovala som sa teda na triatlon.sk a dokonale mi padol vhod Super Šprint Triatlon, ktorý organizuje naša bratislavská FTVS. 175 m plávanie, 5km bajk a 1,5 km beh. AAAAND TRAINING COULD START.

Tréning, hlava, tréning, hlava,

Poviem Vám to takto. Môže sa to zdať málo. Že pffff 1,5 km beh to zabehnem aj naboso po 3 pivách. Ale kurva, keď máš ešte predtým plávať 7 bazénov, a so zarezanými plavkami a mokrými vlasami na čele proti vetru ubajkovať 5 km a potom s tými ťažkými stuhnutými stehnami začať behať. No, nebola to prechádzka ako po Eurovei :D

Každopádne trénovala som pravidelne (snažila som sa) od polky Januára. Beh, plavanie, beh plávanie a keď som konečne zohnala (čítaj týždeň pred pretekmi) bike tak aj ten. Cítila som sa pripravená? Nie. Bola som pripravená? Vôbec nie :D

SOBOTA MORNING 6:00 CET EUROPEAN TIME

Ráno ako vždy omeleta z vajíčok s nivou a kaiserka. Pripravili sme si s Kavalírom všetky veci, gaťky, plavky, ocove kraťasy, čip a nejake snacks a fiu do MHD s bicyklom. FTVŠ areál je ako Rokfort pre športového Harryho Pottera. Uložila som si bike na basketbalovom ihrisku, kde boli všetci ťažko profesionálni a rozcvičovali sa. Karbónové bicykle a top oblečky ma len uistili, že s mojím horským bajkom a plavkami s ocovými kraťasmi asi nezapadnem. Nevadí, smile and wave.

13:00 ŽENY ŠTART

Pri ukladaní bikov do depa som spolu s moderátorom zistila, že mi moje hrubé koleso nesedí do stojanu :D Well done. Tak som si ho tam len oprela ako správny dedinčan o krčmu. V celých plavkách som si obliekla čapicu s vidinou, že by aj niekto iný mohol vyzerať ako spermia. Nie, opäť len ja. Po dlhom móle nás organizátorka zobrala do plavárne, kde som sa naschval postavila úplne na kraj. Plávali sme v dráhach vždy dve, tak som sa zoznámila so súperkou, taká milá staršia pani. Vravím si fajn, aspoň tú by som mohla poraziť! Až pokým sa mi nepredstavila ako bývala učiteľka plávania :D tak nič.

Skáčeme do vody a ja som štastná, že mi do okuliarov neteče. Povedala som si že aspon prvú dĺžku dám kraul, nech som cool jak oni, a potom prejdem na prsia. Po prvých dvoch dĺžkach keď som nenápadko pozerala pod vodu, moje srdce zaplesalo radosťou, že sú za mnou ešte 3 pomalšie. Wehej. Sústredila som sa na dlhé odrazy pod vodou, nech nazbieram trochu oddych a čas a hlavne to udýcham. Vyliezam z vody, cítim sa jak fucking athlete. Nožky trošku ťažké a drevené, dávam pri behu dole okuliare a vidím Kavalíra jak mi fandí. Pri behu dole schodami k bicyklom hodím ešte jeden rýchly úsmev fotografovi do objektívu. Úprimne nechcem vidiet tú fotku :D

Dobehnem k biku, kde mam pripravenú bedničku s vecami. Podľa pravidiel nesmieš nič nechať mimo, inak dostaneš penalizáciu. Tak hádžem čapicu a okuliare dnu, dávam prilbu, vyberám kraťasy s číslom a obúvam tenisky na boso. To je sen. Hádžem očko na Kavalíra či mám všetko a vybieham z depa. Videla som pred sebou ešte dve závodnice, ale po pár metroch som pochopila, že nemám šancu ich dobehnúť. Stehná stuhnuté a dýchala som fakt heavy, takže som musela spomaliť nech to neprepálim hneď na začiatku. Trasa bole hore na most Lafranconi, cez neho a pri Bunkroch otočka a späť.

Všetko by bolo cool až kým nezačal protivietor a ja som musela dať na úplne ľahký prevod. Hovorím si hlavne udrž rovnaké tempo, Rovnaké tempo Martina. Slnko strašne pieklo a ja som sa už potrebovala napiť. Flašku som samozrejme mala ale keď som sa po ňu snažila načiahnuť ,bike sa mi nekontrolovane rozhádzal zo strany na stranu. Vravím si what the fuck. Bikujem ďalej a skúšam nahmatať flašku, V tom si všímam, že riadítka mám úplne nakrivo a bicyklujem úplne zle. Vždy keď som chcela pustiť bike hádzalo ma to do steny. Vtedy som pochopila, že sa nenapijem. Kurvaaa.

Fakt Fakt smädná prichádzam do depa, zoskakujem a bežím k môjmu stojanu. Kavalír mi kričí medzičas a že mám dýchať. Ja mám v hlave len jediné: CHCEM SA NAPIŤ! Moje nohy boli jak BAMBI, úplne nekontrolované a stuhnuté( nie bohužial nie tak chudé) Vravím si už len posledný beh a je to. Úprimne pripadalo mi to, že bežím krokom a donekonečna. Mala som stratégiu, že posledných 200 metrov bombím uplne šprinty. Tak keď vidííím cielovú rovinku a moderátorov, postupne pridávam. Rozbieham, potím, bomby šupy keď v tom mi týpek ukazuje smer DOPRAVA. Ešte jedno kolečko slečna. NIEEEEEEEE. S plytkým dýchaním sa snažím tváriť, že som o tom vedela a všetko je coool, pritom vnútri kričím a plačem :D

Každopádne pocit, keď prebiehaš cieľom, moderátor ťa označí za najvlasatejšiu pretekárku, okolo krku dostávaš medailu a vidím svojho oca a Kavalíra ako ti fandia je na nezaplatenie. Prvé čo som dala do úst bol pomaranč s pomarančom. Oázka. Mokrá, spotená, špinavá, štastná, hrdá, vystrašená not sexi at all TAKA BOLA MOJA TRIATLON SOBOTA :)

Buca