Nechcem bývať do 30tky u mamy, ako ty

Slová môjho mladšieho brata, po tom ako sme mali výmenu názorov, kedže spolu nažívame sami nejaký ten piatok. Keď nechá neumytý riad. Alebo sa nedokúpi aviváž. Poznáte to. Nemôžem povedať, že ma to nezamrzelo, veď aj píšem tento blog, avšak chcem možno rozpísať realitu študenta - mladého pracujúceho človeka - živnostníka - v dnešnej dobe - jednoducho pravdu a MÔJ PRIBEH:

VÝŠKA

Prvá vec je, že absolútne sa nevyhováram na systém ako je nastavený. Je mi to jedno pretože som zdravý človek, ktorý chce pracovať a aj pracujem od svojich 18 rokov. Nejakej Dane každý rok platím, niekedy to bolí viac, niekedy menej. Počas vysokej školy, kde som bola bohužial na dennom štúdiu ( dnes by som to fakt riešila inak, určite externe, škola mi all in all nič nedala a popritom by som radšej naháňala priležitosti a prax a projekty a reálny život) som nemala možnosť zarábať také peniaze, aby som si nebodaj z toho niečo šetrila. Ale aspôn som neotravovala mamu. Chodila som na stáže zadarmo - klasika v reklamnej agentúre vo Visibility, prvé peniažky som zarábala v Spote to bolo vtedy 350 eur a fu mega som sa usmievala. Do Viedne na manažérsku stáž, tam už to počas výšky bolo 700 eur a následne po výške som zotrvala v startup svete. Skúsila som si pár korporácii ale skoro ma tam prekotilo a vedela som, že toto nie je pre mňa. Tak som si založila živnosť a začala pracovať.

To, že bývam u maminy je fakt. To, že jej mesačne už 4 roky normálne platím je tiež fakt. Počítala som si to a je to približne 6400 eur len za nájom. Sociálka a zdravotka je 9600 eur. Pre niekoho je to málo pre niekoho veľa, neviem. Samozrejme mám mega pohodlie vo veľkom byte a tiež neplatím toľko, koľko akoby povedala Evelyn, chcú za 18m4 pocitových 40m4 v širšom centre Bratislavy. Výdavky máme každý, čo je ok, problémom je príjem.

REÁLNA FACKA

Tá nastala paradoxne nie hneď na začiatku. Pracovala som vo viacerých startupoch a vždy som sa pohybovala okolo 1000- 1200 eur +-. Ako samej babe, bez záväzkov mi to celkom stačilo, milujem conversy, Gucci ide mimo mňa takže aj v tomto mám výhodu :) Neviem však čo by bolo kebyže mám detičky. Avšak chcela som si riešiť svoje projekty, svojich klientov, byť kreatívna tak som sa oficiálne stala freelancerom. Pointu tohto príbehu skrátim - na nevyplatených faktúrach mi dlžia firmy ( paradoxne vždy mega veľké a zalovené :) over 5000 eur. 80% ľudí podhodnocuje moju prácu copywritera, bloggera - za článok dokonca niekto chcel 8 euro. WTF. FTW. Nie je to len o tej cene, ale o tom čase, o tej kreatíve na základe ktorej sa moja práca ťazšie kvantifikuje. Výmýšlanie spotov, textov, brainstormingy, textovanie webov.

Zažila som veci, ktoré mi otvorili oči ako to na Slovensku funguje. Ako sa robí nečestný biznis, ako sa zo všetkého stáva len kolotoč na peniaze. Ako je focus na granty, a konexie na správnych miestach. Ja fakt, ako naivná blondína z Krasňan, som nemala šancu. Viac písať nemôžem rozumieme si :) Po polroku som bola tak unavená z prosenia sa o moje peniaze, že som si povedala, že čo je toto do prdele. I told to myself, že teda ja to chcem a budem robiť čestne. Začala som s písanim fakt dobrých blogov pre rôznych klientov s mojom minimálnou sadzbou 20 eur. Avšak aj pri 5 rôznych klientoch je to stále len 500 eur za 5 blogov mesačne. Dokonca mi prišla ponuka postovať FB statusy za 2 eura :D to bol vtip dňa. Popritom robím pár ľudom PR a cez víkendy trénujem v gyme.

Čo tým chcem povedať

Každá práca je samozrejme iná. Vždy sa dá robiť viac. Nie som manažer. Nie som bussinesswoma. Nie som právnička. Som copywriter, to je to čo ma napĺňa. Avšak ja ako mladý človek, ktorý nemá nejaký finančný background, si nikdy takto nemám šancu našetriť na vlastné bývanie. Jedine, že pôjdem cestou "grantovou". Aj keď si žijem nadštandard mám minimálne 1000 eur mesačne, ( ale bolo aj 200 eur mesačne a zlé časy) mám scooter vďaka pamiatke na deduška, mám teraz super job, free food, cestujem. Ale opäť nemám deti. Počítala som si to a aj kebyže si odkladám 200 eur mesačne. Za 30 rokov si môžem kúpiť jednoizbový byt v ružinove :D To by sa bratovi asi nepáčilo, kebyže som u mami do 60 tky. Je nás veľa šikovných, pracovitých mladých ľudí, ktorí si užívame život a chceme niečo dosiahnuť. Verím, že krása osobnosti a to ako sa ľudia pri mne cítia sa nemeria tým, či mám svoj byt alebo nie. Avšak bol to pre mňa dobrý reminder, že asi je čas pohnúť sa ďalej.

Buca